Pred 6 rokmi som sa zoznámila s priateľom ( vzťah bol aj nebol harmonicky) ako to všade chodí, mám dcéru 13 rokov-ju od začiatku nemusel neviem prečo chová sa vždy k nemu slušne, brala ho, dokonca ho mala aj rada … ale zhruba po 2 rokom vzťahu to začalo byť na nič …. priateľ začal pit, potom viac a viac, upozorňovala som ho že sa mi to nepáči a že by mal prestať … tým aj súviseli hádky, výmeny názoru, veľakrát som ho aj vyhodila nech ide zo to nemá cenu zo si nás neváži … potom som ho zakaždým vzala naspäť s tým zo sľúbil zo pit nebude a zo zmení správanie … toto koliesko bolo tak 20 krát vždy týždeň dva pokoj potom zase pitie hádky výmeny názoru a furt dookola, už je to 6 rokov …
teraz počas mesiaca som si začala písať s kamarátom (poznáme sa Cca 7 rokov) len kamaráti nič sme spolu nemali a písal ako sa mám čo život a atď….tak som sa mu vypísala on priateľa pozná takže vie aký je….on mi Pisa zo mňa vždy chcel preto napísal aby mi to povedal že je dlho sám a že by chcel konečne vzťah ktorý stojí za to (mal tiež na partnerky smulu) každý deň si píšeme, je veľmi milý dobrý aj na dcéru sa porád pýta. A ja teraz neviem, či to mám s priateľom ukončiť a skúsiť to s terajším ( kamarátom) alebo dať šancu tomu s ktorým som … ide mi o to že som na neho zvykla aj dcéra keď sme sa bavili tak hovorila zo tu nového partnera nechce zo ich zvykla na toho s ktorým som 6 rokov…
bojím sa aby som niesla z bláta do kaluže, stále ho milujem…on mi tiež stále hovorí ako ma miluje, alebo si dať pauzu a byť s dcérou treba čas sama…vôbec neviem som v koncoch a trápi ma to. Poslednou dobou mám tiež z týchto depresií problémy so spaním, zle sa mi zaspáva, necítim sa dobre a vnútorne ma to úplne pohltí a ničí dal a dal. Fakt neviem, ako sa mám v tejto situácii zachovať, je to pre mňa veľmi ťažké a najradšej by som už nič neriešila, bolí ma zo všetkého srdca a to sa rozbilo na milión kúskov.