Mám kamaráta veľmi dobrého, poslednú dobu mám podozrenie, že má začínajúcu schizofréniu. Je rok po rozchode z ktorého majú štvorročnú dcéru, ktorú majú v striedavej starostlivosti. Matku dieťaťa poznám hlavne z rozprávania ( nie práve pekného), cez ich dcéru mu veľa ubližuje, ide ju hlavne o peniaze, keď ju má mať v starostlivosti ona dá ju k rodičom xxx km aby mohla byť celý víkend na párty. To nie je až také podstatné … chápem, že to muža človeka veľa naštvať takéto správanie a verte, že je to špička ľadovca. Každopádne späť ku kamarátovi, poznáme sa mnoho rokov, je rok po rozchode z veľmi toxického vzťahu.
Nikomu by neublížil, teda aspoň jedna jeho časť. Jednou sa mi zveril, ako je na ex naštvaný, nebrala som to vážne pretože viem že bol len naštvaný a človek povie v zlosti mnoho vecí. Má celkom dosť problém s nadviazaním nového vzťahu, je veľmi pekný chlapec a každá druhá sa za ním otočí… každý jeho vzťah po rozchode zanikol do pár dní. Nie je to človek ktorému by išlo iba o sex… je veľmi citovo založený (teda jedna jeho časť).
Dokonca sme sa do seba zamilovali, bolo to veľmi krásne ale ako všetky vzťahy krátke. Problém je v tom, že sa zamiluje ao dva dni neskôr povie, že nič necíti. Bolo to tak snáď už 4x… tiež sa deje to že si úplne normálne píšeme ale potom z ničoho nič mi ani neodpovie niekoľko dní. Často sa stáva to zo má veselú náladu a potom z ničoho nič spadne do depky… chcem mu pomôcť mám ho rada, ale neviem ako to urobiť. Jedna jeho časť je hodná, lásky plná a chce milovať, tá druhá je bezcitná, depresívna a prázdna…. Vôbec neviem, čo si o tom mám myslieť a či sa vrhnúť do vzťahu s ním alebo nie. Jeho správanie mi občas príde zvláštne, ale inak je to naozaj hrozne hodný a milý človek, čo mi vždy pomohol, keď som to najviac potrebovala. Bol vždy taká moja vŕba dá sa povedať. A ja zase jeho samozrejme.