Sme spolu s partnerom rok a tiež spolu bývame, ja mám dve deti z predchádzajúceho vzťahu (manželstvo 18 rokov), s mojou rodinou sa navstevujeme všetci, partnera prijali a nemajú s tým problém, deti tiež v poriadku, ale problém je u jeho matky a tetík . Jeho otec (rodičia sú rozvedení a partnera vychovávala babička) sa chová nejako v pohode a vcelku pobral nás vzťah, matka od začiatku len ohovárania a vo všetkom je chyba. Býva 100km ďaleko v baraku spolu matka a jej sestry (partnerovi tety), stýkajú sa tam všetci aj s bratrancami a sestrenicami. Ja sa s nimi nestykám, pretože ma nemajú rady a absolútne nie sú schopné prijať nás vzťah a už vôbec nie to, že ja mám deti.
OK, nech …. ale ma sa nepáči, že partner miesto, aby tam išiel na klasickú návštevu, dopoludnia tam a večer domu tam jazdí spavať, ako počas roka (cca 1x za mesiac, áno to sa dá prežiť, ale prečo by som mala stále ja tomu ustupovať), tak aj dnes, keď sa máme stretnúť u nás naša rodina. Pôvodne bolo dohodnuté, že aspoň počas sviatkov pôjde dopo tam a večer príde, teraz odišiel a všetko si zmenil, že tam spí a mňa to mrzí a som nastvana dohromady! Po prvé si myslím, že v 40. rokoch nie je potrebné u tetíčiek spavať, za druhé takú diaľku som mala aj predchádzajúcu svokru a nerobí problém za deň ísť tam a späť a za ďalšie si myslím, že tým im len dáva najavo, že tým, že je s nama sa nič nezmenilo a ma prijať nemusí.
Áno, nemusí ma prijať, je to každého vec, ale partner by mal za nama stať a nie sa vždy podvoľovať tetickám a matke, ktorá nikdy nemala záujem a ani ho nevychovávala. Podotýkam, že nechcem, aby sa s nimi prestal stykať, ale aby tam nespával, ako dieťa v 10 rokoch. Keď teda spolu žijeme, Peru mu, varím, na všetko som mu dobra, tak predsa nemusím čakať až ma vezme rodina na milosť, ale on by mal stáť za nama a robiť kompromis rovnako ako ja. Aspoň taký môj názor je a čakám že to pochopí.